Základné druhy povodní
Na území SR môžeme vymedziť 2 základné druhy povodní:
a) prirodzená povodeň: spôsobená prírodnými javmi (topenie snehu, dažďové zrážky, chod ľadov),
b) špeciálna povodeň: spôsobená civilizačnými vplyvmi (porucha vodného diela, ktorá môže viesť až k havárii– napr. k pretrhnutiu hrádze).
Závažnejšia je špeciálna povodeň, ktorá môže nastať z nenazdania a jej dôsledky bývajú katastrofálne. Vznik mimoriadnej povodne je však menej pravdepodobnejší, ako vznik prirodzenej povodne. (DHZ Zeleneč, 2011)
podľa príčin vzniku:
1.) regionálne povodne - vyvolané dlhotrvajúcimi zrážkami na rozsiahlom území alebo topiacim sa snehom v povodiach, zasahujú veľké územné celky, majú dostatočnú intenzitu a trvajú viac hodín alebo dní. . Ide o klasické povodne, ako ich poznáme najbežnejšie, postihujú celé povodia a riečne systémy. Vznikajú pri prudkom jarnom oteplení, ktoré spôsobí rýchle topenie snehu. Nebezpečné je, keď s oteplením prídu aj výdatné dažde - vodné zrážky s topiacim sa snehom môžu spôsobiť náhlu povodeň.Teplota takejto vody je 0°C, čo v prípade kontaktu človeka s ňou spôsobí doslova okamžité podchladenie. Pád do takejto vody znamená viac než veľmi veľké riziko. Väčšinou bez okamžitej pomoci záchranárov z brehu, resp. z člna sa postihnutý utopí.
2.) prívalové povodne - spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi, ich účinok sa obmedzuje na relatívne malé územia, Najprv vznikne "klasický" búrkový mrak. Tento mrak môže prejsť ponad viacero údoliami, resp. prejde väčšiu vzdialenosť počas ktorej, za vhodných podmienok, stále do seba akumuluje vodné pary, ktoré vznikajú odparovaním vlhkých údolí, resp. plôch. Takto môže mrak naakumulovať enormné množstvo vodnej pary, ktorá skondenzuje na vodu, ktorej množstvo priamo úmerne závisí od naakumulovanej vodnej pary. Vodné zrážky z takéhoto mraku môžu spôsobiť katastrofálne následky, nakoľko sa jedná o niekoľko centimetrové zrážky za 1 hodinu.
3.) „bariérové“ povodne - vznikajúce v dôsledku dočasného prirodzeného alebo umelého prehradenia toku.